Odkazy strana 90

… tuto fotku si pamatam. to bolo, ked sme sa tlacili pod pristreskom lebo bola burka, blyskalo sa a hrmelo a ja hovorim " nebojme sa bratia, ved sa oni stratia…"

Pani oslavenci Peter a Laco.
Dakujeme Vam pekne za pohostenie. Bolo hodne Vasich mien. Gulasik bol priam majstrovsky ( zdravim pana sefkuchara ). Pitny rezim vynikajuci. A k tomu majstrovska hra a pesnicky od skveleho hudobnika Kowa. Nevinimajuc nase skvele hlasy. Proste zazitok na cely zivot ( aspon pre mna ).

Este raz dakujeme.

Suhlasim, gulas bol super a aj Kowo je superharmonikar, ale ze aj nase hlasy v tebe zanechali dojem na cely zivot, to az tak bohovski sme boli… ?

Pripajam sa ku gratulacii.
Vsetkym oslavencom ci meninovym ako aj narodeninovym prajem pevne zdravie, stastie i vela uspechov.

Na poli futbalovom nech nas dlho sprevadzate.

Dakujem za gratulacie a pridavam sa a zelam Lacovi vsetko najlepsie, pokoj a pohodu doma a v praci a vela dobrych zapasov.

Nie je to zly typ, mat si do koho kopnut, ale skus najst niekoho menej oblubeneho, s mensou hlavou a mensimi percentami …

Kto by mu stacil?

…financne…

takze nepride, on by chcel hrat len lave kridlo.
prave ani za svet !

Keby zostal v tejto polohe, presne viem kam by som trafil…

Neboj – vybavim u pokladnika, ze na den zapasu dostanes diety (a v tvrdej europskej mene) a pripadne pridel 2l coly na den pobytu… Este nejake zelanie?

Aby ste zohrali (aby sme zohrali)
nejaky exibicny zapas aj tu, v CS.

Skoda, ze si nepovedal skor. Minuly tyzden mi tri chodili spievat uspavanky. Ale jedna zachripla a spievala falosne tak ich manzelka vyhodila.

Ale dopredu sa nevzdavame, nejaky nahradny program vymyslime…

Dakujem za pekny sumar.
Neviem ci sa nezbalim a nedobehnem.
Udrzujte ohen!! )

osviezim trocha pamet jednemu z Otcov Zakladatelov: kedysi davno, ked sa voda sypala a piesok sa lial, niekde medzi rokmi 1995–1999, podporoval nas podnik sport. nebolo to nic vyrazne, ale v lete aspon fungovala akasi podnikova liga. Vypoctove stredisko hravalo s hrdym nazvom FC Displej. dokonca si pametam aj nejake biele dresy s ciernym po domacky nasprejovanym napisom. hravalo sa na asfaltovom hadzanarskom ihrisku miestnej ZDS. nebola to liga v pravom zmysle slova, lebo vyradovaci system viedol k rychlemu urceniu majstra. kedze sa nam to pobiehanie s loptou a zaverecne hasenie smadu zapacilo, chodili sme prilezitostne aj „hravat“ aj po skonceni sutaze. lenze na tak velke ihrisko nas nikdy nebolo dost, alebo nam radost pokazilo pocasie, zacali sme hladat ine miesto na pravidelny fotbalek. okolo roku 1998–9 som chodil do roboty autom spolu s Johnym a Vaculikom. kuli sme vtedy s Johnym plany, kde hravat pravidelne. (muselo to byt veeelmi davno, Johny este nerobil na Akoboze a mal cerveny Pezot ). spoliehal som na Vaculika a jeho svagra, ktory robil skolnika na ucilisti, kde maju kraasnu velku telocvicnu. ale tam to akosi nevyslo, tak Johny vynuchal telocvicnu, kde hrame teraz. aby sme zohnali dostatocny pocet hracov, pribrali sme do partie Akoboze. v uplnych zaciatkoch sa hravalo vzdy Vypoctove kontra Akoboze. lenze postupne sme na utvare sportujucimi zostali len ja a pan Zdeno, tak sa preslo na zmiesany huraa system. v davnom praveku sme hravali len tak, na boso. ziadna evidencia ! myslim, ze pan Miroslav sposobil, ze som jedneho dna vyfasoval pisanku a pero a zacal som zaznamenavat goly. ved povedzte, vecer dal 8 –9 golov. rano v robote to uz bolo 12, o mesiac spominal 15 ! tak sme zacali pisat ciarky. este si pametam, ze vlastne goly sme pripisovali nie superovi, ale nestastnikovi, ktory ich dostal. obcas som isiel domov aj s 3–4 mi. pan Miroslav frflal, ze to odbiehanie k pisanke zdrzuje, ale ked zistil, ze z toho lezu zaujimave cisla, stal sa bedlivym kontrolorom kazdej palicky. aby sa nas golostroj dal sirit aj po fabrike a medzi nami navzajom, mali sme v sieti zdielany adresar FUTBAL, kde sa v Exceli nachadzali vysledky, ktore boli s velkym zaujmom kazdy piatok sledovane. moja lenivost a prichod Vinca a internetu sposobili, ze sme zavrhli staru excelovsku verziu a presli sme na modernejsiu metodu, ktora sa pouziva do dnes.

Ano pani. Je zrejme z Vaseho rozpravania, ako to bolo na zaciatku vekov ( futbalovych ). Teraz pri tejto vzacnej prilezitosti porozpravam aj ja par viet.

Pisal sa rok 1998. Neunavne som pisal ziadosti o prijatie do zamestnania na oddelenie AKOBOZE. Presiel rok 1998 a v roku 1999 konecne vysiel 4-ty pokus. To som este netusil, co praca na tomto oddeleni obnasa. Ked ma konecne prijali a bol som na pohovore u veduceho oddelenia Ing. Hlavateho, este som netusil, ze nakoniec sa bude volat JOHNY. A on ako spravny futbalista hned nastolil u mna otazku „co so sportom a zvlast futbalom“ pan Vojcik. a ja mu na to, ze vyskusam.

S touto otazkou som sa pohraval. Ved ked som bol ovela mladsi chodil som do sportovej futbalovej skoly na Prednadrazi II v Trnave. Neskor, ked som ukoncil 9. rocnik zacal som hravat za starsich ziakov a neskor mladsi dorast v Spartaku. Vtedy som to este vedel.
No a tato Johnyho otazka bola v tej dobe pre mna vyzva. Prisiel som prvy krat medzi Vas. Pravdu povediac lopta ma nechcela akosi posluchat. Ved od skolskych rokov som do lopty sportovo nekopol, presne 19 rokov bolo odvtedy. Zistil som, ze som pekne drevo co sa tyka futbalu.

Ale postupne som co to od Vas okukal. Uz ani lopta neodskakovala, prihravky sa obcas podarili. Veru boli ste pre mna vzor. Ako pre niekoho Ronaldinho alebo Kristiano Ronaldo. Nakoniec sa z futbaloveho stvrtka stala moja modla. Tak som si Vas i futbal zamiloval, ze si musela na tento den zvyknut aj moja milovana rodina. Najprv moja manzelka frflala ale nakoniec sa s tym zmierila a kazdy stvrtok mi pripravila moje futbalove oblecenie ako sa patri. Vyprala i vyzehlila s laskou. Za co jej doteraz velmi pekne dakujem. I mojim detom dakujem, ze nekricali vo stvrtok „tatinooooo pod s nami na prechadzku“. Proste harmonizacia rodiny tkvie v nasich stvrtkoch.

Dalsou z mojich etap spojena z nasim futbalom bolo programovanie. Vek internetu poznacil aj mna. Napadla ma skvela myslienka. Preco pouzivat na zaznamenavanie nasich futbalovych aktivit iba pisomnu formu. Ved je tu internet. A tak sa zacala pisat put nasej spolocnej webovej stranky. Stalo to vela prace. Prepisat zo zosita vsetko do elektronickej podoby. Ale nakoniec sa to uspesne podarilo. A svet uzrela nasa webova stranka, ktora nam pomaha obnovovat pamat, udrziavat kontakt ( i za morom ). Ved uvazte. Za par rokov, ked uz budeme moct hrat iba hlavou, lebo nohy nas uz nebudu posluchat. Spomenieme si prostrednictvom tejto stranky na vsetko, co sme spolocne zazili.

A pravdu povediac nebolo toho malo. Do mojich prstov sa vkrada trocha nostalgie, ale myslim, ze nieje zatial treba. Pokial vladzeme budeme hrat. Mam Vas rad i futbal mam rad. Dufam, ze tento jubilejny 400. zapas nebol posledny jubilejny.

To je asi zatial vsetko co som chcel napisat k tomuto obdivuhodnemu futbalovemu sviatku. Mozeme byt hrdi, ze bol a zostane nas.

Vinco – O.K.
Dobro – O.K.
Dusan – volal som mu, nejde, lebo bolave koleno
Laco – O.K.
Peter – ?????
Hagi – O.K.
Milan – O.K.
Johny – volal som mu, skusi prist
(

A to tato ma stvorky?
A jak ratam, tak ratam ,
tych nul je bud malo,
alebo vela. 

Ale ved Chelsea si za prehru moze sama. Ked by Terry premenil poslednu penaltu tak je majstrom ona.

Ja by som navrhoval skor modre. Vyjadrilo by to drzanie smutku za porazeneho.

Najdolezitejsia bola trava.
A ta bola dovezenaaaaaaaaaa ze ZAHORAAAAA. 

A ta aj v konecnom dosledku rozhodla (smyk pri penalte). No maju si sem tam ti anglikani choditi smeknut na Zahorie. Ale dobre, ze vyhral ManU – su sympatickejsi ako Celska.

Zatial som nemal stastie vidiet taketo rarity.
Minule leto ma v Denveri obiehal Mercedes a majitel mal SPZ
„Kosice“ aj s makcenom nad s.
Uvidime, mozno uvidime aj 120tku