Janko nas rozleptal teda poriadne. Neustale otravoval svojim rychlym pohybom
nasu rozohravku a my sme si mysleli, ze to mame pod kontrolou, ale nie, obcas sa
to vymklo nasej kontrole a prave vtedy bol na blizku zapasovy bombarder Janko a
nekompromisne zasunul (ked sa mu dari aj doma takto zasuvat, tak potom klobuk
dole, ja mozem iba tisko zavidiet).
Este aj Johny hyril prirodzenou, dravou aktivitou a chcel ukojit svoj hlad po
goloch, ale nastastie mu to vyslo iba par krat.
A co sa tyka Dolka, ten sa iba s potmehudskym smiechom dival, co sa to
v nasej obrane deje a zabral iba vtedy, ked bolo naozaj treba. Konecne si
v zapase oddychol, ved ani dres nespotil. A navyse, ked obranu drzal skoro
neprekonatelny Laco to sa zelenacom hralo.
A co my?
Vela nasich utocnych snah vyslo navnivoc. Prvy polcas strelecka bieda. Iba
Ferovi a Martinovi sa podarilo skorovat. Ja som iba vybijal za cely tyzden
nazhromazdenu energiu. Ako obvykle moj cas prisiel az v druhom polcase.
Zaujimave. Ale Johny to uz niekolko krat spomenul, ze ja sa zobudim az v druhom
dejstve, ked sa riadne unavim. A mal pravdu. Fukol som styri, ale aj to bolo
malo. A nakoniec spomeniem Petra. Hoc sa snazil nas harcovnik ako mohol, mnohym
veciam nemohol zabranit. Jednak sme mu niekedy malo pomahali a jednak sme robili
aj my chyby.
Co uz. Taky je futbal. Raz si hore potom pat krat dole ).
Hor sa do dalsich zapoleni.