Na uvod sme gratulovali oslavencom. Uctili sme si Ferove nezabudnute
narodeniny a Petove meniny. I Lacika doniesol nejake vitaminy.
Dobro.
Nehrali sme traja na styroch, na to sme si netrufali. Chybal si nam.
Po case sa zjavil na doskach, co znamenaju futbal Fero s Igorom. Este, ze
prisli inak by sa nehralo.
A zapas to bol znova vyrovnany. I ked sa musim priznat, ze sme belobu hodne
trapili. A to este striedali, a aj preto, ze Lacovi sa prihodilo nejake svalove
alebo slachove zranenie (ale nie pri futbale).
A bolo to aj poznat, ze striedali. Nam to chybalo a niekedy som odfukoval ako
parny valec a musel som Peta vyhanat z branky. A i ked sme polcas prehrali
o gol, ktory sme dostali v jeho zavere, nas cas prisiel v druhom polcase.
Opakoval sa scenar z minuleho zapasu. Zase sme sporadiicky viedli o gol,
o dva, ci o tri. Avsak beloba uspesne kontrovala. V zavere sme viedli o tri
goly ale i to nam nepomohlo. Zmobilizovany super vyrovnal. My sme vsak dokazali
v zavere pritlacit a vsietili sme dva goly. Jeden pekny strelou k tycke po
nahravke a jeden stastny po odrazoch zasunul vlastny hrac.
A tak sme znovu vyhrali. Bez pardonu a drzo.