Dnes som ako kapitan vsadil na mladu krv. Neskor sa ukazalo, ze to az tak
dobry tah nebol. Ale nakoniec aj tak si myslim, ze o vitazstvo dnes neslo. Tak
dobry a vyrovnany match by bolo hriechom znesvatit vyhrou alebo prehrou. Toto si
mali uvedomit bieli sokolici, ked nam v zavere zapasu strelili vitazny gol. Ale
inak priebeh bol takyto. Prvy polcas bol nas. Na palubovke sa zelenalo. Hlavne
preto, ze nasi mladici stacili behat a aj herne nas futbalovych kozakov dokazali
doplnat. Andrej este ako tak dokazal pochopit nasu hernu filozofiu, tazsie to
bolo s Ivanom. Jemu bolo treba stale pripominat, ze po strateni lopty sa treba
o nu „byt“ dalej. Tak, ako som napisal, prvy polcas bol nas. Vyhrali sme ho
s trojgolovym naskokom a pevne dufali, ze zapas dovedieme do vitazneho konca.
Cez prestavku sa vsak bieli napili akehosi gumydzusu a v druhom polcase boli
k neudrzaniu. Za niekolko minut zotreli nas naskok a pridali aj nieco navyse.
Potom dlho, dlho viedli a my sme nevedeli na ich hru najst liek. Ved ked
nedokazem mojho „bratranca“ odtlacit v suboji o loptu a Mariana predbehnut
ked, okolo mna prefrci ako raketa je to smutne. Musim prehodnotit moj fyzicky
stav, asi budem tajne niekde trenovat, aby som sa im vyrovnal
.
Naopak moji spoluhraci Johny a Hagi vykonavali na palubovke priam zazraky.
Odrazilo sa to hlavne v obrannej cinnosti, ked zabranili vela golom. Dokonca
Jozo musel vytlacat na roh aj moj pokus na vlastnu branu. Velka skoda, ze
Andrejovi sa strelecky nedarilo, dnes ako na potvoru nemal den. A Ivan svojimi
dvoma golmi trochu vykupil druhopolcasovu „lenivost“. Svoj strelecky den
nemal ani Johny. Ina pesnicka bola z kopaciek bieleho baletu. Strelecku
potenciu dnes maximalne zurocil Maros. Slavo bol golovo tak v priemere, no
herne na vysokej urovni. Hlavne jeho vitazny gol by sa dal vyvazit zlatom.
Lacovi dnes obranne povinnosti zvazovali nohy. Uz nezopakoval minulozapasove
strelecke hody. Aj Dobro mal dnes zviazane nohy defenzivou no jeho jediny gol
v zapase stal za to. Budem sa zan dlho hanbit. Ojebabral ma ako maleho chlapca,
ked sam na jedneho ma urobil kluckou a polahky do opustenej svatyne zasunul.
Klucka bola tak rychla, ze som stacil zaregistrovat uz iba Hagiho slova „co sa
tu valas po zemi“
. Zapas sme si prakticky prehrali v poslednych
piatich minutach. Videl som na tvarach Johnyho (ked sa nechal Marianom
obstrelit) a Hagiho (ked sa mu nepodarila klucka na Slava a potom padol gol)
smutne krivky. Nevadi s vedomim, ze dnes bol dobry a do poslednych chvil
vyrovnany zapas som doma spokojne zaspaval. Len obcas som sa v noci zo spanku
strhol, ked sa mi znovu a znovu v mysli premietala Dobrova profesorska klucka
. Neostava mi, iba vitazovi pogratulovat za predvedeny vykon.
P.S.: nabuduce vam to vratime aj s urokmi, teste sa !