
Katastrofalny nas prvy polcas. Nasu hru by som klasifikoval ako „Trestny cin futbalovy“.
Greenom tusim vychadzalo vsetko. My sme asi mali v branke magnet na ich goly.
Aj napriek zlemu priebehu hry som nepocitoval bezmocnost a odovzdanost. Novu
a novu sily po inkasovani golov mi doplnal pohlad na Petra. Peter mal na tvari
usmev aj napriek inkasovaniu. A to ma hnalo aj napriek bezmocnosti stale vpred
a nielen mna.
Myslim, ze aj ostatni moji spoluhraci nemali z priebehu hlavu v smutku. Vsetci
sme robili chyby takze vycitky neboli na mieste.
Ale druhy polcas v nasom podani stal aj za tu vysoku prehru. Neviete si predstavit co to spravi s psychikou ked po neuspechu date aspon jeden gol. Zrazu sme ozili. A sukali gol za golom. Vo vitazstvo sme neverili ale pre ten pocit druhopolcasovy to stalo za to.
Dakujem svojim spoluhracom, ze sa „nezlozili“ a hrali ako pravi rytieri cestne a bojovne az do konca koncov…