
Johny, Janko chybali ste nam !
celkom dobre sme si zahrali, zabehali, zastrielali…
inak sme prezili komplet cele spektrum zazitkov pocas zapasu.
zacali sme rychlo a nepresne, jak mlade zrebce, plne energie,
potom prislo stadium ked nas narastajuce skore supera prinutilo menit sposob
hry,
ked nepomahalo ani premyslat, lebo lopta aj tak odskakovala od nohy a furt sa
lepila Martinovi na nohu, zdalo sa, ze Vincko sa ide obesit na snurku od
kopacky.
vyskytlo sa este stadium ked som si trhal vlasy, ked sme po sebe hadzali skarede
spalujuce pohlady, ale netrvali dlho a tak su nehodne povsimnutia.
potom prislo stadium, ked som spravil z nasich utocnikov dvoj-zaprah a hnal som
ich biciskom a tlampacom do utoku. nastastie paripy stratili dost sil, takze
nemali cas ani sily na nepresnosti a tak sme pomaly presli do stadia jednoduchej
hry, plnej narazaciek na jeden dotyk. takto znovuzrodeni sme zacali sypat goly,
Frankie dal tusim za posledne 4 minuty asi styri kusy a dotiahol to az na nasho
lokalneho krala strelcov. nastastie, lebo uz som pocul zo zakulisia, ako tam
stlkaju gilotinu.
hmm, cestou do sprchy isiel kazdy s usmevom…
este 3 minutky a mame ich. )