chlapi,
par slov k tomu vyrociu. zaujimave je sledovat, ako sa povodna myslienka
(trocha si zasportovat) menila,
vyvijala a kam sme sa za 10 rokov dopracovali. nemam terazky na mysli
implementaciu vsetkych tych elektronickych pomocok na sledovanie casu,
skore, vahy
a hrubky podkozneho tuku, vsetky statistiky, fotky, filmy. skorej mam
na mysli
vztahy ako take. na zaciatku nikto nepredpokladal, ze nam to vydrzi tak dlho.
buducnost bola vzdy
upreta len na nasledujuci zapas (zohnat dostatocny pocet hracov). ale
osud, ci
zivot, alebo ktokolvek uz to bol, nam namiesal poriadny gulas. hodil
nam do
kotlika okolo 40 hracov, zahustil to ich charaktermi, nadavkami,
prichutil
to trochou piva a slivky, okorenil to stovkami spotenych dresov, odchodov
z placu a pokornymi navratmi. namiesto cili papriciek kotlik miesal proti smeru
hodinovych ruciciek Milanko.
vysledkom je – zlate jadro, ktore je zavisle na pravidelnom stvrtkovom
pohybe (s
loptou a) ktore to dotiahlo od kolegov az k priatelstvu. aaaale,
uz kecam
lyricke kydy jak premierka.
koncim, prepinam.