moze lutovat kazdy, kto neprisiel. vyrovnany zapas az do poslednej chvile.
tusim az 3 minutky pred koncom sme zlomili odpor neunavneho supera. Vinco by
mal dostat medailu za vytrvalost a neunavitelnost (v telocvicni) a jeho pani
manzelka zase medailu za vzornu vyzivu manzela.
aj Johnymu treba podakovat, dosvistal z velkej dialky, obetavo porusoval
dopravne predpisy a navyse prijechal s opuchnutou a dokrkvanou nozickou.
po jubilejnom zapase cislo 400, sme isli na klasicku pizu, hoci nasli sa aj
inovatorske typy, ktore si dali rybu. pokritizovali sme spravanie sa mensin
u nas a vo Francuzsku, navrhli sme robit oslavy na Mlyne v Radosovciach
s odvaznym prespanim v terene, vypoculi sme si obohratu platnu uja Milana
s nazvom „Ako sme bili Spartakovcov, ked som hraval za Lokotku “.
rozmlsani, bez vodky za spravami sme sa rozutekali. niekto domov, niekto do
kyslikoveho stanu, niekto na pivko.
Vincko, hod niekde na stranku tie jubilejne karticky, vdaka.