
Tento zapas sa rodil tazko. Najprv nas bolo s odratymi usami osem, potom zacali vypadavat aj stabilne opory. Aj ja som sa niekolko krat odhlasoval a prihlasoval. Hagiho boleli krize, ze ani telefon nevladal zdvihnut, Zdeno uprednostil akusi 50-ku, Laco sa venoval vyrobe terkelice, Johny sa venoval Martelu, Peta som nevidel hadam cely kvartal, Jara uz pozname len z fotky. Tak musel zaskocit mlady „Mikino“. Veru dobre hral, pozicne v obrane, dobre, hlavne rychlo a presne nahraval, kluckoval, stahoval sa, ukazoval sa na kridle, nepapuloval. Pravy opak mna. Velkemu Mikinovi stacilo len lahucko presuvat brusko a „pozvbudzovat“ mna a neboraka Slava, ako najslabsich clenov teamu. Nakoniec bol velkym vajdom (Mikinom) vylosovany Slavo ako obet, ktora za vsetko moze, vsetko kazi, nepodrzi lopticku, zbrklo ju odovzda. Ja som mal pridelenu ulohu husitskeho obranneho vozu. Furt sa na mna rutil mlady Slavo. Nestuduje nahodou za kovoobrabaca ? Tak ma poobrabal rebrach laktami a clenkami po holeni, ako keby som spadol do srotovnika. Mlade je to, rychle, spravi to 6 krokov za 0,25 milisekundy, lakte mu virili po mojich rebrach, kopacky frezovali moje holene, az som sa ho bal. Raz to Mikina nahnevalo a dal mu najavo uderom svojho brucha, ze veru mlady panko, takto teda nie. Vinco sa snazil, kym vladal robil 20–30 metrove sola, ale potreboval si narazit. Ale s kym ? Tomas ma asi moc frajeriek, len matozne postaval v brane, hoci chytal dobre. Maros sa otukaval, a mlady Slavo bol nastastie pre nas „koncovym“ hracom. Hoci dal tri goly, (tusim aj vlastnemu otcovi jeden), koncilo u neho privela akcii. Nuz priatelia, tesime sa na vase ospravedlnenky !