Zápasy jún - sezóna 2002

3.6.2002 sa nam s manzelkou narodila dcara Sona. Momentalne ma viac zamestnavaju dudliky, plienky a Sunar. Komentar bude dufam coskoro.

O nieco skor, ako v minulej sezone sme dnes prvy krat vybehli na travnatu plochu radosovskeho ihriska. Este sme nevedeli, ze budeme hrat v neludskych podmienkach. Teplo bolo take zdrvujuce, ze keby nebolo dostatocneho mnozstvo pitiva, asi by sme vsetci odpadli. S hrou sme v uvode zacali opatrne. Prejavovali sa telocvicnove navyky (chybali nam steny), ale myslim, ze o chvilu sme si zvykli. Viac ako nakopavane a centrovane lopty, ktore odletovali daleko, slavili uspech kratke prihravky. Kto tuto filozofiu pochopil zal futbalovy uspech. Strelecky lepsie sme zacali my zeleni. Ako prvy skoroval moj synovec Tomas. Apropo, mlada krv na ihrisku nam urcite neuskodi, co myslite ? Potom sa mne podarilo jeden vsietit. A tu je ta chvila, kedy sme my zaspali, pretoze prisli uspesne chvile bielych. Najprv svoje individualne umenie predviedol Kowo. Zatazil nase konto jednym golom. A v hre jeden na jedneho mu to dnes uspesne vychadzalo. Aj Zdeno prispel svojim futbalovym umenim do mlyna a povinne zaknihoval aspon raz. Hagi si najprv nemohol zvyknut na priestor bez stien (ako sam poznamenal), ale potom sa ukazal v plnej parade. Okrem toho, ze burcoval svojich, tiez vstrelil povinne. A nakoniec aby to nestacilo, tak herny tlak ukoncil Slavo, ktory tiez strelou rozvlnil neviditelnu siet nasej branky. Polcas vyhrali bieli 4:2 aj vdaka zvysenej snahe a za prispenia nasej nekoncentrovanosti v obrane. Na prestavku sme sa tesili. Hlavnou cinnostou bolo doplnanie tekutin. Hoci mnohi frflali na kvalitu pitiva, aj tak sa vsetko vypilo. Len Zdenove oblozene chlebicky chybali . V druhom polcase sme sa do bieleho supera pustili urputnejsie. V obrane sme hrali doslednejsie a aj Igor vychytal par tutovych golovych sanci. A co sa tyka hry v poli, tu sme doslednejsie dodrziavali kratke prihravky a kombinacnu hru. Musim pripomenut, ze vdaka tomu sa nam zacalo darit. Strelecky sa konecne prebudil Mikino, vsietil dvakrat, ale aj tak nebol celkom vo svojej kozi, ved dokaze byt strelecky potentnejsi. V prvej polovici druheho polcasu sme privadzali bielych do sialenstva. Sance, ktore mali sa im nedarilo pretavit v gol a vacsinu rozohravok sme im dokazali likvidovat uz v zarodku. Hagi z toho evidentne znervoznel. Aj on vyrazal do utoku, no zvacsa golovo bezvysledne. Podporit ho v tom nedokazal ani Zdeno a Kowo, tiez sa im nedarilo. Este ze Laco drzal obranu bielym ukazkovo. Slavo tiez obcas, ked nemal obranne povinnosti vybehol z brany dopredu, no golovo nezopakoval prvy polcas, zato v brane sa zaskvel skvelymi zakrokmi, ked zabranil niekolkym golom. Svoju snahu sme my zuzitkovali. Najprv sa predviedol Tomas, vsietil dva krat, potom som ja strelou zarmutil supera. Skore sme teda otocili, viedli sme uz o tri goly. To bolo hrozive pre bielych a tak zavelili do utoku. A vyplatilo sa im to, pretoze poslednych 10 minut patrilo jednoznacne im. My sme chvilami nevedeli, kde nam hlava stoji. Bieli vsadili vsetko na utok, no obcas zabudali na zadne vratka. Nase utocne tykadla vedeli byt neprijemne. Svoj napor dokazali premenit v uspech v podobe dvoch golov. O ich strelenie sa pricinili Hagi a Kowo, ale ani Zdeno a Laco nezahalali. Pred nasou branou vsak v golovej sanci niekedy prilis dlho spekulovali a ponukali sa na skorovanie. V tejto faze zapasu, ked sme my boli v hlbokej defenzive Dobro drel na nas ako drak. Ale aj tak sa mu nepodarilo vylepsit svoju statistiku, sance vsak na to mal. Za vsetky spomeniem len tutovku, ktoru tesne v zavere zapasu znehodnotil strelou nad brvno. Napokon len stastie nam pomohlo v zavere k udrzaniu tesneho vitazstva. Ak by sa hralo o 5 minut dlhsie neviem ako by to dopadlo. Pochvala nalezi bielym za predvedenu hru hlavne na konci zapasu. Takto teda prebiehalo dejstvo prveho zapasu na trave. Nabuduce sa tu opat stretneme, nezabudnite si kopacky ! P.S. : Teste sa na buduci futbal. Slavo oslavuje krasny vek t.j. 40 rokov. Vsetkych nas pozyva na obcerstvenie pri gulasi.

Uvod dnesneho zapolenia patril gratulaciam. Hlavnym oslavencom bol dnes Slavo. Vsetci mu podavali ruky (nohy neskor). Ked kazdy vyslovil svoje gratulacie Slavovi prisiel na rad Laco, dnes slavi svoje meno. Aj on priniesol to, co nam zohrieva telo zvnutra. Zahajenie sme mali teda za sebou, mohli sme vybehnut na travnik. Ktoze, nam to dnes tiez vybehol na travnik radosovskeho ihriska ? No predsa Johny. Konecne si prisiel po neucasti z dovodu zranenia ovlazit nohy futbalom. Ale aj tak chybalo este par „skalnych“. Slubili vsak, ze nabuduce uz pridu. A ako to bolo s futbalom ? Ten na rozdiel od minuleho duelu mali cely cas pod kontrolou len bieli. My zeleni sme dokazali drzat krok iba v prvom polcase. Strelecky uspesne zacali bieli. Poucili sa z minula a dnes volili namiesto dlhych prihravok postupnu rozohravku. Ako prvy zurocil golovu sancu Kowo, vsietil strelou k lavej tycke. Kym sa nam podarilo strelit nieco do siete, este raz to vyslo bielym. Aj Laco sa vie v tej prave chvili ukazat a uspesne vystrelit. Potom sa uz aj nam podarilo napnut siet branky, po akcii sa to podarilo mne. Bielych to asi rozhnevalo, ked zavelili do utoku. Par utokov sme aj odrazili, ale jednemu sme predsa len nedokazali zabranit a to tomu, na konci ktoreho bol dnesny oslavenec Slavo. S prehladom zasunul a zas to bolo o dva goly v nas neprospech. Ako minuty pribudali snazili sme sa coraz viac utocit. Nas tlak vyustil v dalsi gol, vsietil som ja a napokon 6 sekund pred polcasovym hvizdom este zasunul Tomas. Polcas sme doklepli do remizy a boli sme veru radi. Teple pocasie nas cez prestavku prinutilo sa vrhnut na sklenene nadoby naplnene zltohnedym mokom. Jedovatych napojov bolo dost, chybali vsak podporne prostriedky pre vodicov a polovodicov. Apropo vsimol som si, ze dnes nas bolo akosi privela motorizovanych, skoro 1 clovek na 1 auto. Do druheho polcasu sme vybehli plni elanu a optimizmu. Hlavne my zeleni sme potrebovali hrat. Priebeh hry tomu vsak nenasvedcoval. Aj nadalej sa nam v utoku nedarilo a v obrane sme vyrabali chyby, ktore super trestal golmi. Bieli si dokazali stale udrziavat mierny golovy naskok. Kym on vsietil dva krat za sebou, my sme s namahou trafili do cierneho raz. Golove hody mal dnes Kowo. Jemu sa podarilo hlavne v tomto polcase vsietit viac krat. Az 3 banany nam daroval a mohol aj viac, chvala bohu ze nie. Tradicne sa zapisal do statistiky aj Hagi. Prvy raz, ked vsietil vyskusal si strelu, druhy raz ukazkovou akciou ma prekonal z metra pred brankou po nezistnej prihravke – pekna akcia. My sme sa snazili z plnych sil este vysledok zvratit. Mali sme vela golovych akcii. V utoku vyborne operoval Mikino a Pavuk, ale ponuknute aj „neponuknute“ sance nedokazali vyuzit. Aj obrany hrali prikladne. Dobro tradicne ako lev a Jaro, ked nehra so mnou tak chyta ako maly boh. No dnes ho z brany viac ako inokedy vyhanal Slavo. Spomeniem na tomto mieste este nasu futbalovu mladez t.j. Mata, Tomasa a Roba. Mato sa uz zda sa adaptoval. Bolo ho plne ihrisko, aj golove sance mal no ziadnu nepremenil hoc aj mohol, chybalo mu trochu stastia. Co sa tyka Tomasa, ten sa adaptoval zrejme uz pri svojom prvom vystupeni, co dokazal golovymi hodmi v obidvoch zapasoch – len tak dalej. Robo bol tiez platnym hracom. Strelecky sa mu sice nedarilo, ale v obrane mal par zdarnych zakrokov, ktore zabranili moznemu golu. V utoku to bolo slabsie, chybal mu hlavne futbalovy pokoj a prehlad. Niektore jeho klucove prihravky postradali presnost. To by bolo asi vsetko k tomuto zapasu. Dnes sa konal aj treti polcas. Jeho reziu mal plne v rukach oslavenec Slavo. Slubeny gulas sa stal skutocnostou. V prijemnom prostredi nam znameho radosovskeho mlyna sme dali vyniknut kucharskemu umeniu miestneho personalu. Okrem toho, ze sa kazdy mohol najest dosyta postarane bolo aj o prisun dostatocneho mnozstva tekutin. Do tejto cinnosti sa uspesne zapojil aj Laco, aby sme nahodou nezabudli, ze sa dnes oslavuje jeho meno. Takto sme teda prijemne prezili dnesny futbalovy stvrtkovy sviatok. Dakujem tym, ktori sa o to postarali.