Zápasy december - sezóna 2001

Rozbeh prveho polcasu bol klasicky t.j. rychle striedanie utokov. Aj skore pribudalo rovnomerne az do chvile, kym si stastena sadla na kopacky zelenemu tandemu v zlozeni Vivo a Johny. V priebehu niekolkych minut sme zatazili superove konto o 5 golov. Vivo pritom dosiahol cisty hattrick, co sa az tak casto nestava. To vsetko bolo spachane za vzornej spoluprace spominanej dvojice podporovanej zozadu Petom. Naopak musim pochvalit aj bielych, pretoze nezlozili zbrane. Spravne sa zmobilizovali co vyustilo v niekolko peknych golov. Luhovy a Hagi sa prezentovali golmi medzi styri nohy. Z radov bielych dal o sebe vediet aj Kowo, otravoval nas hlavne svojimi povestnymi delovkami no nastastie ujala sa iba jedna. Pochvalu si zasluzi aj nas brankar Jaro, nie vsak za standardne brankarske zakroky, ale za to ze, obohatil repertoar o novy druh ekvilibristickych zakrokov, pani aj hlavou a nosom sa da chytat a dokonca uspesne. Nakoniec zavrsenie skore prveho polcasu zabezpecil Peto nechytatelnou strelou skoro od polovice ihriska. Cez prestavku nam po satni cupitali nejaki zlati bazanty, tak sme ich museli pochytat a zlikvidovat . Len ta jemna Vodka bola akasi velmi jemna, ako poznamenal Hagi. V druhom polcase sa viac darilo bielym, skore o tom hovori jednoznacne. Obrana na cele s Lacom a Luhovym im tento krat fungovala na vybornu. Vsietili vsetci bieli hraci na rozdiel od nas. My sme sa zmohli iba na dva goly. Neviem cim to je, ale asi tym, ze kym sme nestriedali tak to bolo vsetko OK, striedanim sme sa zrejme rozladili. Hoci dal Mikino za nasu stranu jeden gol ani to nam nepomohlo. V utoku sme sa „hladali“ a v obrane sme vobec pevni neboli. Bieli si s nami robili co chceli, hlavne v zavere zapasu sme sa nemohli vymanit z mohutnej ofenzivy. Za zmienku stoji Kowova delovka z polovice ihriska, na ktoru Jaro nestacil ani zareagovat. Klincom do nasej rakve bola ukazkova akcia bielych, ktoru zakoncil Hagi vymetenim pavuciny z lavej sibenice. Nakoniec skoncil zapas spravodlivou remizou 11:11, ako spravne znalecky poznamenal Laco.

Rozmyslal som do akej kategorie zapasov mam zaradit tento. Po telefonickom interview s dvoma zucastnenymi hracmi a opytani sa na ich nazor som sa rozhodol, ze ho zaradim do kategorie bojovnych zapasov. Myslim si nakoniec, ze predvedena hra a golove skore o tom jednoznacne vypoveda. Pocet strelenych golov 6 dal za pricinu vzniku novemu rekordu, konkretne sme prekonali rekord „Najmenej golov skorovanych v jednom zapase“. Kua, chlapi my sa lepsime. Prvy polcas to hralo lepsie nam zelenym. Po 10 minutovom zahriati a zoznameni sa s gulatym cudom sme nacali skore my, vsietil superom slabo strazeny Zed (0:1). Hralo sa v plnom tempe a nasadeni na obidvoch stranach. To este nikto netusil dnesny golovy post. Hoci sme sa vsetci snazili, behali, strielali, nie a nie sa trafit medzi tri tyce. Jaro alebo Vivo (dnes som sa ja najviac ulieval v brane) stacili vsetko vychytat. Aj dnes mali mnohi obute tenisky plne pusneho prachu. Z bielych to skusal hlavne Kowo, Hagi a Mikino, zo zelenych zase Johny, Zed a Pavuk. No na pochybach nenechali nikoho ani klasicky zadaci Laco, Peto a Dobro, obcas sa tiez prezentovali svojimi delovkami. Ich hlavnou ulohou vsak bola obrana, co dnes splnili statisticky najlepsie v sezone. Do konca prveho polcasu sa golovo presadil uz iba Johny (0:2) po nasej dobrej spolupraci v utoku. V prestavke sa vsetci vydychavali a bolo treba. To, ze v druhej polovici sa strhne burka, teda boj o vitazstvo bolo viac ako iste. Nikto prestavku nepodcenil a vydatne sa obcerstvil. Aj dnes chutilo pivecko vyborne a „telka makova“ prinajmenej rovnako (inak ako pokrm je to dobry napad). Po vymene stran sa strhol ako som napisal boj, utoky sa rychlo striedali, ale goly nejak nepribudali. Peknych akcii bolo dost na obidvoch stranach, hra bola v tejto faze prespikovana strelami. Siete branok vsak zostavali kludne, co sa naopak o tyckach povedat neda, ale o tom neskor. Ochutit futbal vytuzenym korenim, akym je strelenie golu, sa napokon podarilo nam zelenym. Nezistnu prihravku Johnyho zuzitkoval Vivo, co znamenalo zvysenie skore uz na (0:3). Mylne sme sa domnievali, ze vitazstvo mame v kapse. Trpezlivost niektorych bielych hracov pretiekla. V snahe o zvratenie nepriazniveho vysledku sa bieli vyburcovali k mohutnemu naporu. Do utoku zavelili tahuni Hagi, Kowo, Peto a hned to bolo poznat. Scenar pokracoval najprv strelenim prveho bieleho „pretlaceneho golu“, autor bol Hagi (1:3). Aby som nezabudol pani, tento gol mal poradove cislo 2000 odkedy spolu hrame, takze Hagi gratulujeme Ti k jeho streleniu. Vzapati prisla situacia, ked sa po strele lopta zoznamila hned s obidvoma tyckami. Neskor vybehol dopredu aj Jaro, prezentoval sa delovkou do spojnice. Ale ani my sme nezostali chladni. Ostrelovali sme superovu svatynu, no vsietit gol sa nam stale nedarilo. Po situacii, ked sme neskorovali z tutovej sance sa potvrdilo davno osvedcene „nedas dostanes“. Brejk zavrseny Hagiho strelou z velkeho uhla po peripetiach medzi mojimi nohami a obidvoma tyckami napokon skoncil za brankovou ciarockou (2:3). Boj vrcholil, ofenziva bielych mohutnela a my sme sa vacsinou iba branili ale zatial uspesne, ved necudo pod skusenou taktovkou stareho vlka Dobra sa to da. V case, ked vyrovnanie viselo vo vzduchu cit pre citanie hry predviedol Vivo. Odhodlal sa k dravemu prieniku cez dvoch protihracov a finalnou prihravkou dal vyniknut Pavukovi na strelenie vitazneho golu (2:4). Do konca zapasu sa uz nikomu nepodarilo zmenit skore a tak po tuhom boji, hlavne v zavere zapasu, sme zvitazili my zeleni „rekordnym skore“ .

Posledny zapas v tejto sezone sa mal najprv hrat len tak nezavazne lazo-plazo bez „ciarociek“. No zanedlho sa strhlo na palubovke take peklo, ze bolo vsetkym horuco. Aj ciarocky sa zacali zapisovat tak sme boli nuteni hrat naplno. Prvy polcas bol na goly dost hojny. Padlo az 14 golov, co v inych celych zapasoch nepadne. V tomto polcase exceloval najma Hagi, ostatni jeho spoluhraci sa zatial iba zacvicovali. My zeleni sme si skorovanie rozdelili rovnomernejsie. Viac streleckeho stastia napokon mali bieli a tak prvu polovicu vyhrali aj ked len o dva goly ale predsa. Prestavka sa niesla v duchu oslavovania vianocnych dni, k comu nerozlucne patri pripijanie roznymi napojmi. A poviem Vam bolo ich neurekom. Chybal uz len Mikinov gulas, taky stiplavy, aky sme konzumovali na minulom turnaji. Druhy polcas sme pre zmenu hrali lepsie my zeleni aj ked uz bez Mikina, ktory musel predcasne odist za domacimi povinnostami, nuz navsteva je navsteva. Bielym zvlhol pusny prach okrem Johnyho, ktory sa ako som uz spomenul zacvicil v prvom polcase najlepsie. Svoj pridel golov rovnajuci sa poctu z prveho polcasu sme si udrzali a bielych sme nepustili k vyraznejsim akciam. Kowo sa zasa prezentoval svojimi delovkami – dve sa ujali, ale vsimol som si, ze mnohe isli ako sa povie panu bohu do okien. Ku koncu sme si udrzali dobrou kolektivnou hrou dvojgolovy naskok a tak suma sumaru, ked som to spocital tak mi vysla remiza. Tak ako sa patri, rozisli sme sa zmierlivo a nielen na futbalovom poli ale aj na poli priatelskom. Podavanim ruk a roznymi slovnymi vinsmi sme si popriali vela zdravia, stastia a uspechov nielen pracovnych, ale aj futbalovych do noveho roku, ktory sa uz uz blizil.

Do videnia v sezone 2002, sportu zdar a futbalu zvlast !