
Minule sa hralo na trave. Teraz sme vymenili sire luky radosovske za tvrde parkety, gulas za zemiakove lupienky a Karpatske horke za Trencianske brandy. Zda sa mi, ze v „rodnej“ telocvicni sa citime viac doma. Pozname tam kazdy kut, kazdeho hraca. Inac, ten Mikinov gulas musim pochvalit. Ak vie Mikino pripravit svojej priatelke viac takychto lahodok, potom jej musime len zavidiet. Pri losovani si kolega Pavuk vybral dvoch blondakov. Ej, veru lutoval, ze si ma nevylosoval. Prvy polcas som sice nahraval na paty, strielal som do oblakov, ale bola to len tazka takticka finta. Zamerne som hral nemohuceho (nebolo to moc tazke), aby som uspal superovu pozornost. Zabralo to, lebo ma zacali podcenovat. Tak som im v druhom polcase fukol tusim 5 bananov. Lenze bez Laca, ktory vyborne drzal brankovu ciaru a bez Vinca s dvojitymi plucami by som to nedokazal. Trocha pomohol aj super. Pavuk nas tentoraz svojimi vypichovackami skoro vobec neprivadzal do sialenstva, Mikino asi viac myslel na svoje dealerske povinnosti a Luhoveho akosi privelmi zaujimal toaletny papier. Luhovy si sice par krat spomenul na svoje lepsie casy a vyrazil na nasu branu ako rozzurena lokomotiva, ale nebolo to zase casto. Mozno zato moze Horden, ktorym sme nahradili stary osvedceny Topvar. Ba ani Peto nas moc „nekusal“ svojimi kratkymi kluckami a strelami spickou nohy. Tak sme polahky „zvalili“ Azerbajdzancov na lopatky. Po zapase sme viedli ucene debaty na temu – Ktory druh hygieny robi damske prirodzenie najpritazlivejsim. K tomu sa pridali niektori rozsanteni dealeri, ktori sa vonavkovali prinesenymi vzorkami a nezbedne striekali pod sprchou studenu vodu na okoloiducich.