
V nasej rodnej telocvicni sa zacala rekonstrukcia. Budeme mat vymalovane.
Museli sme teda najst nejake nahradne riesenie. Jedna z moznosti bola zahrat si
v Radosovciach na trave. Na zorganizovanie sa podujal Slavo a musim uznat, ze
mu to vyslo na vybornu. Vybavene boli prezliekarne, sprchy a na koniec ako
perlicka „gulas party“, ktoru „zacvakal“ sam. Ako neskor prezradil bola
to pozornost za jeho narodeniny. Za vsetkych gratulujeme a dakujeme ! Neda mi
este na uvod spomenut, ze aj o zdokumentovanie tejto vynimocnej akcie sme mali
postarane ( Zdeno priniesol fotoaparat ). Ale teraz uz k zapasu. Uvod zapolenia
vysiel nam bielim. Citili sme sa na trave ako doma co sa o zelenych na zaciatku
nedalo povedat. Prve goly sme vsietili my. Nase utoky po kridlach boli miestami
zdrvujuce myslim, ze v tych chvilach zeleni nevedeli kde im hlava stoji. Kowo
s Mikim sa tlacili dopredu a vyvijali plodny tlak. Ja s Dobrom sme to zas
museli drzat vzadu. Az stav 4 : 0 rozhybal zelenych. Dovtedy sa aj snazili
strielat, ale nasa brana zrejme bola privelmi mala a ked uz nieco aj smerovalo
medzi tri tyce, tak si s tym majstrovsky poradil mistr Luhovy. To sme este
netusili, ze pride silna chvilka Johnyho. Podporovany triom – Slavo, Zdeno a
Pavuk zaknihoval cisty hetrik. Laco sa drzal vzadu ako to uz byva zvykom a sem
tam sa mu pri nasich strelach podarilo pouzit aj ruky. Pre nezainteresovanych
musim pripomenut, ze sa mohlo chytat aj rukami. Na zaver prveho polcasu
zachranil zelenym remizu Zdeno. Nedostatkom prvej polky bolo jednoznacne
chybajuce obcerstvenie, co sa behom prestavky ihned vyriesilo dodavkou
chladenych vitaminov. Samotna prestavka sa tentoraz niesla v duchu
fotografovania. Na svoje si prisiel Zdeno, s fotakom v rukach mi pripadal ako
profesional pri modnej prehliadke. Niektori z nas aj par krat zapozovali a
poviem Vam, ze by sa mohla aj Claudia Schifer hanbit. Do druheho polcasu sme
vybehli zregenerovani. Podla tradicie sme utocne zacali my. Tentoraz sme si na
Johnyho uz dali pozor. Zato Zdeno nam obcas podkuroval, ale ako som spomenul na
zaciatku, nemozno prekonat vynikajuceho Luhoveho. Presvedcil sa o tom aj Slavo
a Pavuk, nas zadak im na dnes vybavil v tabulke golov nulove konto. Neskor sa
aj Laco zacal pustat dopredu, aj obcas vystrelil, ale ked je brana mala tak je
raz mala, s tym sa neda nic robit. Iba ak tak priniest velku futbalovu .
Cest zelenym v druhom polcase podrzal iba Zdeno vstrelenim jedneho golu.
Ostatni greeni boli bezzubi zasluhu na com mala nasa vyborna obrana ala Dobro.
Golovu cest beloby najviac podrzal Kowo, svojim cistym hetrikom vyrovnal stav
hetrikov na 1 : 1. V brane sa excelentnym zakrokom zapasu zaskvel mistr
Luhovy, jeho snura by konkurovala nejednej gymnastke. Mensie zranenia v tomto
zapase na koniec este skompletoval Pavukov krc na lavej nohe, co viedlo
k poskytnutiu pomoci v podani „zdravotnej sestry“ ala Slavo. Ku koncu
zapasu sa uz nic prevratneho zo strany zelenych nestalo a preto musim
konstatovat, ze ked boh da tak aj Vincenzo vyhra. Myslim, ze sa uz vsetci tesili
podvedome na treti polcas. Podavany gulas bol celkom dobry dokonca aj Mikinovi
chutil a to je uz co povedat
. To, ze chutil aj ostatnym svedcia prazdne misy
a taktiez pomohol k tomu aj pitny rezim jak makky tak aj tvrdy. Neda mi na
tomto mieste upozornit, ze nasich futbalovych kolegov, ktori sa tejto akcie
nezucastnili tento clanok trochu nahneva. Ved, ked som sa stretol pred zapasom
s Petom a Hagim videl som na ich tvarach znamky smutku, po tom co sa im
nepodarilo vymenit si sluzby. Preto navrhujem, aby sa takato akcia este niekedy
v buducnosti zopakovala za ucasti kompletneho nasho futbaloveho kadra. Ak
niekto namieta nech posle pripomienky na mailovu adresu.