Zápasy máj - sezóna 2001

: Priatelia s korupciou vo futbale je to coraz horsie. Napriklad kolega Satanek sa ma snazil „odhovorit“ od povinnosti ist do toho tepla hrat futbal stokorunackou (ti dnesni cyklisti uz nic nevydrzia !). Citujem : " Johny pod hrat futbal ! Musim ? Ale pod! Nejdem, na tu mas stovku, len aby som nemusel ist !" Dalsi nemenovany hrac z Vrboveho sa v sprche rozpraval s vodicom bieleho Seatu asi takto :„dobre to dopadlo, o dva goly ste vyhrali, odvezies ma zato domov ?“ Haha, som ich pristihol, si mysleli, ze su v sprche sami. Takto sa priatelia ovplyvnuju vysledky. No a ako to tam v tej saune vyzeralo ? Bola to bitka o branu. Bohuzial, nie o to kto vystreli na branu, ale kto sa v nej bude vydychavat. Este ten prvy polcas sme vydrzali behat, menit si miesta, vracat sa. A to na spenatov platilo. Polcas sme vyhrali, aj ked len o fuz. Ale potom z nas teplucko vycicalo posledne zvysky sil. Tricko vyzeralo, ako keby som sa v nom osprchoval. Aj sme skratili druhy polcas o 5 minut, aby sme vladali dokrivat do satne. Ale asi budeme hravat na tri tretiny. Aj tak by to bolo 90 minut a pribudla by dalsia obcerstvovacia prestavka. Zelenina vymyslela rafinovanu taktiku : pockat az sa ubehame (na to stacilo 10 minut), potom nasadit na posledneho pomaly rozohravajuceho hraca kolegu Pavuka. A vypichovat, marit rozohravku, brzdit prechod do utoku. Ten chlap mi pil krv, jak sestricka pri odbere krvi ! Ale inac hral dobre. Aby som zase nezabudol, aj kolega Luhovy hral dobre. Hagi, pocuvaj, mas asi neospravedlnenu absenciu. Ani si nezavolal, ze neprides, ani doma si nebol, (ani u susedky…), este o pol tretej sme boli piati. Priatelia, niekto si minule zabudol zeleny dres. Hlaste sa (s pivom) u mna.

No konecne sme si kopli ! Ved som mal minule, (ked sa z personalnych pricin nehralo) tusim abstinentske priznaky – chodil som nervozne po kancelarii hore-dolu, neustale som komusi telefonoval, obhryzal som si nechty, triasli sa mi ruky, bolel ma zaludok a od nervozity som stikutal a prdel. (No a potom este doma to trapne vysvetlovanie, kdeze som to vlastne bol, ked uz je devat hodin vecer a ja mam obidve tricka suche). Teraz sme sa celkom slusne zisli. Igora sme privitali po dlhej pauze sposobenej zranenim. Dobre si opancieroval nohy (tusim tie chranice boli ale zo 4 mm plechu). Konecne som si zahral s najlepsim z bratov Luhovych. Nebudem nic pisat o zvolenej taktike, lebo ti moji (no slusne ich nazvem spoluhracmi) mi odmietli prezradit taktiku do druheho polcasu. Vy hady vlasate, len pockajte, ja sa trepem s basami piva, cerstve lupienky Vam nosim az pod nos a Vy ? Mozno ziadnu taktiku ani nemali, len sa tak mudro tvarili, ze vraj maju akesi khow-how, hounou, hav-hav, ci co . Len sa ponahlali rychlo zelenych roztrhnut a pod ho na frndzalicu – Satanekovicu. One, Jano, nevedeli sme sa zhodnut ci bola viac slivovica, alebo ju viac naklanalo na kalvadosovu stranu. Sak si nam nedal navod na pouzitie. Kazda spravna aplikacia ma podla ISO normy mat, no ale nechajme tie pracovne deformacie. Preglgali sme aj bez navodu. Na zaver mi vsetci vnutili po stovecke a utekali sme za maminami. Akurat pani Vojcikova mi na druhy den volala, ze toho Vincenta nemame tak velmi vycerpavat, lebo potom nevladze – one, statistiku nachystat. Nuz, ale ved to on losoval !

Moc som si nezahral, zato som sa nabehal jak maratonec. Branili sme s Luhovym jak levy. Brali sme vsetky lopty a davali ich na striebornej tacke nasim dvornym strelcom – Hagimu a Mikinovi. Supera sme donutili behat, skusat strelbu aj klucky. Nedali sme sa vylakat a chodili sme do brejkov. Dokonca aj „patdesiatky“ – Peta s Lacom sme donutili behat, az sa z nich dymilo.