Zápasy marec - sezóna 2001

Moze lutovat kazdy kto neprisiel. Od lyziarov sa navyse, okrem lutosti, ze nemohli prist, ocakava aj nejaka ta ospravedlnenka. V nudzi aj tekuta. Zdrave jadro, ktore sa zislo, sa dost vyvazene rozlosovalo, takze hra bola neustale vzrusujuca. Zelenina dlho viedla, potom nas beloba dobehla, potom bol polcas, popijali sme iontove napoje a slintali sme nad tym, ako by sme si dali kusok slaninky s chlebom a cibulou. Ozaj, je po vyplate, tak si prineste stovecku (nie Skodu 100, kua ! ), treba sa zlozit na kaloricke a na pitny rezim. Jeej, Jozo, uz prosim Ta prid hrat, uz sme sa upokojili, hladina hormonov klesla na nulu, uz nie su skoro ziadne „muzne“ suboje. Chodime okolo seba s odstupom minimalne 30 centimetrov. Uplne ako baletky. Modrinu, ba ani jazvu som si na nohe nevidel, ani sa nepamatam. Ba aj zena sa ma uz pytala, ci este chodim na futbal, alebo do kniznice.

No pekne, pekne. Mame pokec hotovy skorej ako statistiku (som rychlejsi ako hnacka, hehe). Pekne nas prekvapil staro-novy hrac Bohus. Po polroku sa vyliahol na parketach a veru zatapal nam po kridle. Inak hra bola poznamenana jarnou lyzovackou. Pani LL a Jan_H prisli na jarnom snehu o posledne zvysky kondicky. Dalsieho hraca – „maleho“ Igora nam tak kopli do nohy, ze mu na holeni narastla hrca, ako holubacie vajce. Potom stacilo, aby niekomu v jeho blizkosti spadla mihalnica a uz volal : „nekopte maaa !“. Ale hrdinsky dohral, dokrival az do vitazneho konca. Jediny, kto za zelenacov daval goly, bol Peto – liska stara. Potom uz stacilo iba Vinca par krat (nechtiac) trafit loptou do sisky, trocha prebehnut po fajach a bolo po mancafte. Na konci zapasu som mal pocit, ze som ostal uz len ja a Laco. Spolu sme celili „naporu“ zelenych. No bol to napor, nebol ? Kolko dali v druhom polcase zeleni golov (jeden ?), tak potom to bol „napor“ !! Safra, chlapi, ide jar, jedzte vitaminy a nechajte oddychnut maminy, lebo si Jozef_H (inak aj „Hagi“ prezyvany) bude mysliet, ze ked nepride, nema tam kto dat gola. Ozaj, vsetko najlepsie Jozef !! P.S.: zvlastne, po zapase sme si v sprche spievali, nikoho uz netrapil vysledok, no idyla, bratia Klabzubovci by boli pri nas handry. Ked som zaspaval, usmieval som sa a stale dookola som videl ako (po idealnej prihravke Jana_H) davam z voleja gol do sibenice. A vsade okolo tancovali mali tucniaci…to boli asi ti z nalepky Vodka Pingu.

No tak sa nam zase po case objavil aj Mikino. Na prekvapenie oslavoval aj on Jozefa. Ba dokonca aj nejaka ta patdesiatka sa spominala. Nevyzera na patdesiat, vsak ? Trocha sme s nim po zapase konverzovali na temu polievky, kvalita a rozmanitost stravy. Bohus losoval spolu s Jozom „Hagim“. Hagi vyuzil svoju pauzu, nabral sil a fukol v prvom polcase sest kuskov. V druhom polcase nasa obrana zapla na vyssi vykon, tak mu neostalo nic ine, ako spolu so zvyskami kondicky postavat v brane. Pana Luhoveho sme predchadzajucimi podpichovackami vyburcovali k velmi dobremu vykonu. (kua, ale preco prave proti nam ? Vlastne Bohus je na vine, mal si ho zobrat, ja som ti to hovoril…). Ked sme zacinali traja na troch, poriadne sme bielogvardejcom zatapali. Dlho sme viedli, ale s prichodom stvrteho na plac, sa vsetko zmenilo. Priestor sa zahustil a trmy-vrmy pred branou viac vyhovovali bielym. Aj my sme mali dost sanci, lenze beloba premenila vsetko do coho kopla. A okrem toho sme si v upornej snahe zvratit nepriaznivy stav (teda vyrovnat) dali asi tri vlastence. „Bauuu, zastrelte maa !“, kvilil som neraz smutne na brankovej ciarocke. Samozrejme mily objektivny citatel, spravne predpokladas, o tie tri banany sme nakoniec aj prehrali. Ale, kua, druhy polcas sme vyhrali MY ! Este mala pochvala, Igor prisiel aj s tou „zlomenou“ nohou z minuleho zapasu, sledoval nasu „hru“, trpezlivo pockal az dohrame, potom nas este aj bezpecne odviezol domov, dobry je to clovek !

Ach Johny, co ta to napadlo? Basketbal, ved to je brutalny a nebezpecny sport. Keby si ostal pri futbale, tam ti ranu zasiju a o tyzden pokracujes. Ale takto, budes mat sadru aj mesiac. Ale vlastne, dnes uz nie su skoro ziadne bezpecne sporty, dokonca este aj pri biliarde si musis davat pozor (na gule). Vsetci Ta pozdravuju, zelaju ti skory navrat, lebo naposledy sme boli iba siesti. Neviem, kto to rozlosoval, ale gazda Luhovy hral zase proti mne. Tazko sa mi ho ako supera chvali, ale musim. Len som zvedavy, ked bude hrat so mnou, ci bude taky pevny ( ako skala ) na brankovej ciare. Kua, sak sme ho nijakovsky nemohli obstrelit. Vela usilia nas stalo, nez sme si vypracovali sancu, a tu nam potom Luhovy na brankovej ciare zmaril. Inak v zapase boli same sportove gesta, furt sme sa priznavali k vselijakym nastrelenym rukam, az to niekedy zdrzovalo. Ale teraz si spominam, pri jednej akcii sme polozili Luhoveho na lopatky, neostavalo mu nic ine, ako vyrazit moju strelu rukou. Samozrejme, ze som polku netrafil (tycka – tento raz brankova). Kedysi bola taka tradicia skriepit sa, hadat, argumentovat este dve hodiny po zapase (niekedy ma po futbale viacej bolievalo hrdlo ako nohy). Teraz len super povedal : " bola ruka, tak kopte „. Tak ma vyviedli z rovnovahy, ze som polovicku nepremenil. Nuz a o tu nestastnu strelu sme prehrali. Keby len prehrali, ale o gol prehrali. To uz je trietia prehra o gol tento mesiac. Veru si ja sportku nepodam. Ale aj Laca treba pochvalit, v druhom polcase, ked sme "rozkrutili kolotoc“, veru dobre sa rozbehal, branil, utocil, rozohraval, stihal sa vratit, ako za mladi. Ozaj, priatelia (dufam, ze Vas tak mozem nazyvat, hoci Vas kopem jak kon), prisli sme po zapase na myslienocku spolocneho sustredenia. Napriklad take opekanie prasata na chate Katarinka. Alebo na Zavaznej. Peto pozna krasne turiticke trasy. K tomu sauna, masaze, tenis, sipky, horske bicykle, maly futbal, ohnik… Setrite si dovolenku, pomahajte doma mamine, aby sme nemuseli ist niekoho vypytat, alebo nedajboze, vyrabat na pocitaci nejake falosne pozvanky na skolenie, hehehe.